Málokoho necháva chladným: mnohí ho bezhranične obdivujú, iní ho bezmála zatracujú. Jediné, na čom sa takmer všetci zhodnú, je, že to je bohom nadaný pesničkár a básnik. Kto je teda Nohavica? A aký je to v skutočnosti človek? Je to rebel, hrdina, alebo zloduch či slaboch, ktorý sa upísal diablovi? Kniha s prostým názvom Nohavica, ktorá sa na tieto a mnoho ďalších otázok snaží odpovedať, je ojedinelá tým, že Přemysl Houda mal pri jej písaní k dispozícii Nohavicov súkromný archív pozostávajúci z denníkov, zápisníkov, osobných záznamov, korešpondencie a mnohých ďalších dokumentov osobného charakteru, ktoré Nohavica doteraz nikomu nesprístupnil. Okrem tohto unikátneho súboru ego-dokumentov autor využil aj archívy verejné, vrátane Archívu bezpečnostných zložiek spravu¬júceho písomnosti Štátnej bezpečnosti, štátnych oblastných archívov, ale tiež napríklad fondu Socialistického zväzu mládeže či fondu Pražského kultúrneho strediska a mnohých ďalších. Cenným zdrojom informácií boli autorovi aj desiatky rozhovorov s ľuďmi, ktorí zohrali v Nohavicovej kariére a verejnom vystupovaní významnú úlohu, či už ide o organizátorov a usporiadateľov koncertov, funkcionárov, kolegov či bežných poslucháčov. K tomu treba dodať, že Přemysl Houda ku všetkým týmto prameňom, ktoré mu umožnili novo analyzovať a interpretovať niektoré kľúčové udalosti Nohavicovho života, pristupuje nepredpojato, nestranne, s pokorou a otvorenou mysľou. Povedané slovami Václava Belohradského: „Nikdy sa nestavia do úlohy sudcu, opiera sa o neredukovateľnú mnohosť zdrojov, z ktorých žiadny nie je svojím významom nadradený všetkým ostatným, všetky sú relativizujúce.“ Přemysl Houda nazerá na Jaromíra Nohavicu z najrôznejších, často protikladných perspektív obraz, ktorý čitatelia predkladá, rozhodne nie je čiernobiely. Vykresľuje komplexnú, mnohovrstevnatú osobnosť, ktorá ako harlekýn „hrá všetkými farbami“ a vzpiera sa všetkým zjednodušujúcim súdom a vymedzením. Ukazuje nám človeka, ktorý stojí tak trochu na všetkých stranách a súčasne nestojí na strane žiadnej a ktorý predovšetkým od samého začiatku, pred novembrom 1989 aj dnes, vedie svoju „malú vojnu“, aby si uhájil svoj priestor, svoje „moje moje“. Pritom však nevstupuje do priamych stretov – o svoj „kúsok štvorcového metra“, ako spieva v jednej svojej piesni, totiž nevedie priamy boj, ale o ňom vždy znovu rokuje… Kniha však zďaleka nie je len o Jaromírovi Nohavicovi, je tiež – a možno predovšetkým – knihou o celospoločenskej debate o Nohavicovi a všeobecne o našej minulosti, ale aj súčasnosti. Ukazuje, čo tento „spor o Nohavicu“ hovorí o nás samých. Vypovedá o našej malej vojne. Kniha je doplnená prílohami vrátane výberu ukážok rukopisov Nohavicových piesní. Povedali o knihe: Huda v knihe skúma verejné obrazy pesničkára Jaromíra Nohavicu… Dohromady vzniká mozaika zložená z rôznych obrazov, ktoré svojím spôsobom prekresľujú sporné životné udalosti, či je to Nohavicovo rebelstvo, vyjednávanie s mocipánmi, nádej a trauma z revolúcie, obvinenia nový vzdor voči mocným – mozaika, ktorá netvorí jeden portrét, ale predstavuje Nohavicov príbeh z rôznych stránok, často z perspektívy podivnej, upadnutej alebo obskurnej. Práve tento prístup, ktorý dáva knihe nielen čitateľskú, ale aj odbornú hodnotu, považujem za obohacujúcu... Houdova kniha Nohavica je vynikajúca historická práca, ktorá sa púšťa bez ostychu do všetkých sporných otázok okolo Nohavicovho verejného vystupovania od neskorého komunizmu do súčasnosti. Autor sa pritom nestavia do úlohy sudcu, vždy zostáva bádateľom... Kniha je určená všetkým čitateľom, ktorí chcú o Nohavicovi premýšľať a možno aj po svojom. Milan Znoj Akú úlohu hrá v rôznych sociálno-politických systémoch reputácia, ako sa formuje a obhajuje? Je to otázka dramaticky aktuálna v štátoch, v ktorých celosvetová reputácia niektorých umelcov, vedcov alebo mysliteľov je často náhradou stratenej národnej zvrchovanosti. Využitím mnohých zdrojov rôznych druhov – od dokumentov ŠtB až po metódy orálnej histórie – autor odhaľuje, ako sa formovala reputácia „Jarka Nohavici“. Nikdy sa nestavia do úlohy sudcu, opiera sa o neredukovateľnú mnohosť zdrojov, z ktorých žiadny nie je svojím významom nadradený všetkým ostatným, všetky sú relativizujúce. Práca kladie tak potrebný odpor súčasnej kategorickej požiadavke čiernobieleho videnia minulosti a pevných hraníc medzi „morálnym“ a „nemorálnym“. Václav Belohradský Napriek jej titulu poslednou otázkou Houdovej knihy nie je, čo sa skrýva „za“ či „pod“ rôznymi protikladnými obrazmi Nohavici, ktoré spolu súťažia vo verejnom priestore i Nohavicových súkromných zápiskoch, ale čo nám tieto pohľady a ich spory hovoria o nás samých – o českej spoločnosti posledných štyridsiatich rokov… Považujem túto knihu za jedno z najoriginálnejších diel súčasnej českej historiografie. Pavol Barša Přemysl Houda (* 1981) je historik. Prednáša súčasné dejiny na FHS UK a pôsobí v Ústave pre súčasné dejiny AV ČR. Je autorom knihy Normalizačný festival: socialistické paradoxy a postsocialistické korekcie (Praha, 2019).