Ústna disputácia bola po dlhé stáročia neodmysliteľným jadrom univerzitného kurikula. Je až prekvapujúce, že sa na niečo tak elementárne a kľúčové mohlo zabudnúť natoľko, že sa teraz len s veľkými ťažkosťami skladá mozaika pravidiel a procesov kedysi tak slávnej praxe. Cieľom tejto knihy je priblížiť českému čitateľovi tému disputácií vôbec a predovšetkým vykresliť základný obraz novovekej disputácie. Tá však predstavuje záverečnú fázu dlhej tradície ústnej praxe, a preto je pre jej hlbšie pochopenie nevyhnutné predstaviť jej antické a stredoveké korene.
Jadro knihy tvorí časť, v ktorej autor približuje jednotlivé procedurálne kroky novovekej distribúcie a pripája k nim aspoň niektoré relevantné teoretické základy. Posledná kapitola naznačuje niektoré úskalia disputačnej metódy, ktorá pravdepodobne viedla k jej oslabeniu, ale zároveň ukazuje na možnosti, ktoré by distribúcia mohla poskytovať akademickému životu v dnešnej dobe.