Kniha prináša súbor textov historika F. Kutnara, ktoré buď neboli publikované vôbec, alebo iba časopisecky v regionálnych či zahraničných periodikách. Kutnarove texty sú v antológii členené do troch oddielov, ktoré vymedzujú tri roviny jeho poňatia štúdia spoločnosti.
Prvú rovinu (aj oddiel) tvorí teoreticko-metodologické state vymedzujúce východiskový rámec jeho interpretácií sociálneho, politického i kultúrneho diania, druhý oddiel obsahuje ich konkretizácie na úrovni sociálnych dejín a tretí prináša štúdie, ktoré toto dianie konkretizujú na úrovni diania individuálneho - týkajú sa teda historických osobností.
Zároveň tieto tri oddiely reflektujú tri základné témy Kutnarovho bádateľského záujmu – teóriu a metodológiu historického výskumu, sociálne dejiny českej vidieckej spoločnosti a dejiny historického myslenia.
Na vydanie pripravili Magdaléna Pokorná a Zdeněk Beneš.

Ako viac ako záslužnú možno uvítať edíciu dvojice Zdeněk Beneš a Magdaléna Pokorná, ktorú približujú historickú dielňu a kadlub Kutnarovho uvažovania nad dejinami, ich individuálnymi aktérmi i štruktúrami. […] Vytlačené Kutnarovej štúdie prezrádzam hĺbku jeho myslenia: vplyvy jeho učiteľov (najmä Jozefa Pekára v ohľade dejinnej senzibility a záujmu o vidieckeho človeka a jeho prostredia, sčasti aj Jozefa Šustu), jeho zahraničných študijných inšpirácií - Karla Brandiho z Göttingen a Alberta Paríža, ale predovšetkým výsledky po niekoľko desaťročí neutíchajúceho bádateľského snaženia samotného Kutnara. […] Editori svojim súborom dosvedčujú, že napriek opakovaným ustrikom rôznych politických garnitúr Kutnar neprestal za žiadnych okolností tvoriť a hroty spoločensko-politickej reglementácie nezastavili jeho historické dielo…
Z posudku prof. Jiřího Lacha

František Kutnar bol jedným z najpozoruhodnejších českých historikov dvadsiateho storočia. Vedľa Jána Slavíka, Zdeňka Kalistu, Jaroslava Werstadta a ďalších sa ako jeden z prvých českých historikov pokúšal prekonať neutešený teoreticko-metodologický stav českej historiografie medzivojnového obdobia systematickým rozvíjaním metodológie historickej vedy, v ktorej sa spájalo zaujatie pre sociálne dejiny. iných vedných disciplín, najmä od štrukturálnej sociológie a literárnej vedy, k štúdiu sociálnych dejín raného novoveku a 19. storočia, predovšetkým dejín agrárnych, ktoré u nás mali starú tradíciu a ktoré mu boli aj osobne blízke vďaka jeho pôvodu z dedinského prostredia.
Z posudku prof. Eduarda Maura