Filozof Friedrich Wilhelm Joseph v. Schelling (1775-1854), okolo roku 1800 jeden z najslávnejších mysliteľov Európy, bol okrem iného spolutvorcom novej filozofie prírody, čo možno celostnej a organickej. Najmä jeho spis Idey k filozofii prírody z r. 1797 (ktorý bol po česky sčasti vydaný r. 1977) - a práve obsiahla štúdia O duši sveta z r. 1798, ktorú tu prvýkrát predkladáme, sa stali základom, na ktorom stavali a na ktorom sa odvolávali stovky mysliteľov, fyzikov, chemikov, lekárov, teoretikov medicíny ai po celé 19. storočie. O duši sveta je spis filozofie prírody, v ktorom sa Schelling pýta po príčinách prírodných javov a na základe vnútorného pozorovania, empirických skúseností i teoretických poznatkov súčasných prírodných vied (Newton, Kepler) hľadá organizujúci princíp, spájajúci anorganickú a organickú ríšu, resp. skúma svet ako jeden organizmus. Uvažuje o pôsobení dvoch protikladných vesmírnych síl – expanzie a atrakcie – a ich vzájomnej súhre, pričom vytvára súvislosti s kategóriami času a priestoru, ktoré chápe ako formy, v ktorých sa realizujú sily pozorované v hmote: svetlo a tiaže. Dvojica protikladov má však základ v pôvodnej jednote. V systematizácii analógií sa Schelling venuje procesom elektriny, magnetizmu a chemických premien. Zamýšľa sa nad deji prebiehajúcimi v rastlinnej a živočíšnej ríši, ktorým tiež vládnu dva vymedzujúce sa aj spolupracujúce princípy (prejavujúce sa napr. ako iritabilita a senzibilita), výsledkom ktorých pôsobenia je neustále dynamické narušovanie a obnovovanie rovnováhy, v ktorom spočíva život. Autorov prístup charakterizuje citlivé vnímanie oživenosti všetkých súčastí vesmírneho organizmu. Jeho polemika s mechanistickým chápaním prírodných zákonov vytrhuje čitateľov zo zvodnej, avšak márnej spokojnosti s dosiahnutým poznaním, nad ktorým budúce veky možno len mávnou rukou. V Prílohe nájde čitateľ menšie články o fyzike z tej istej doby; sú to pojednania o vzťahoch planét, komét a mesiacov, o sklone zemskej osi ao ušľachtilých kovoch (opäť z celostného, organického hľadiska).