Karol Čapek, filozof, spisovateľ, dramatik a publicista, a Tomáš G. Ma saryk, filozof-polyhistor a politik, boli ideovými dvojčatami a úplne ojedinelým spôsobom sa vzájomne dopĺňali. Obaja bytostní demokrati, idealisti a ako by sme dnes povedali „pravdoláskari“, avšak ani v najmenšom naivní. Tam, kde si svojou pravdou boli istí – a mali ju veľmi často – sa po celý život o jej presadzovaní usilovne snažili.
Obaja títo géniovia pre 1. československú republiku aj pre celý svet a jeho budúcnosť urobili nesmierny kus práce. Obaja prežili šťastný a naplnený život, avšak zatiaľ čo Masaryk mohol byť so svojím životom spokojný až do smrti, Čapek v závere života trpel. Jeho články sú ako celok dojímavou drámou, ktorá po prvých obavných predzvesťoch prechádza v typicky čapkovský láskavý optimizmus, ktorý je však nakoniec prehlušený Masarykovou smrťou a tragédiou 1. republiky.
Trochu odlišný je tiež osud jej diela. Čapek je dodnes všeobecne chápaný a prijímaný, avšak Masaryk zostáva u nás a najmä vo svete nepochopený, predovšetkým ako čo do kvantity i kvality celkom výnimočný mysliteľ, tvorca – a čo je nemenej dôležité – aj realizátor komplexného, integrovaného, univerzalistického a dodnes platného ideového systému .
Ak pripomína táto knižka na dielo Karla Čapka, snáď ešte viac preto pripomína na dielo Tomáša Garrigua Masaryka.