Populárny rakúsky spisovateľ Alois Brandstetter (*1938) sa v knižke spomienkových próz vracia do svojho detstva a mladosti v Hornom Rakúsku, do času na konci vojny, povojnovej núdze, a dospieva až do doby svojho vysokoškolského štúdia v 60. rokoch. Z neobyčajného množstva udalostí, ktoré si Alois Brandstetter uchoval v pamäti, vybral do tohto súboru "príbehy zimné", zážitky z čias, keď snehu bývalo oveľa viac ako dnes a zimy boli oveľa mrazivejšie, kedy sa chodilo predovšetkým pešo, keď jednou z mala bežne dostupných technických vymožeností bolo rádio, ale kedy mali ľudia k sebe navzájom ak prírode oveľa bližšie ako dnes, keď zdrojom zábavy boli predovšetkým ľudové obyčaje (fašiangy, trojkráľové koledovanie) alebo šport (v Rakúsku a Nemecku populárne metány alebo lyžovanie), kedy sa ľudia po prácu schádzali a rozprávali si príbehy z pradávnych čias.
Alois Brandstetter vo svojich spomienkach potvrdzuje známu pravdu, že naša pamäť sa vyznačuje optimizmom, to znamená, že na to zlé rada zabúda as obľubou si vybavuje udalosti radostné, zábavné, optimistické, aj keď sú často zviazané s dobou, ktorá optimizmom práve nehýrila - bombardovaním na konci vojny, obsadením krajiny spojeneckými vojakmi (Rakúsko ako takzvaná Východná marka tretej ríše patrilo medzi porazené krajiny), rozšírením slintačky a krívačky medzi dobytkom alebo napríklad povodeň. Rovnako tak autor svojím rozprávaním dokladá, že spomienky si človek nevybavuje ani chronologicky, ani v jednom prehľadnom prúde, ale ako rieku s mnohými zákrutami, odbočkami, vedľajšími ramenami a meandrami: každý príbeh je totiž doplnený o ďalšie drobnejšie príbehy, spomienky, historické exkurzy . Tak sa dozvedáme o živote jedného z našich najbližších susedov v dobe, ktorá sa u nás, bohužiaľ, uberala celkom inými cestami…
Naši čitatelia tak majú možnosť zoznámiť sa prostredníctvom tejto knižky s jedným z najčítanejších rakúskych spisovateľov, ktorého tvorba u nás bola neprávom zabúdaná.