Kniha spomienok Zoe Klusákovej, dcéry armádneho generála Ľudovíta Svobodu, siedmeho prezidenta Československej republiky, je veľmi osobným návratom do doby prvej republiky, rokov druhej svetovej vojny aj do rokov povojnových. Autorka spomína na svojich rodičov, brata a na celý rad rodinných udalostí. Jej rozprávanie ukazuje na príklade osudu jednej rodiny, aké veľké dejiny, ktoré menili beh života celej spoločnosti, zasahovali do života rodín a jednotlivcov, keď nechceli byť len nezúčastnenými pozorovateľmi diania a bezbrannými obeťami udalostí.

Ústrednými postavami autorkinho spomínania sú výrazné osobnosti otca a matky. K jej spomienkam patria nielen šťastné roky detstva v rodine legionára a dôstojníka čs. armády medzivojnovej republiky, dramatické a pre rodinu tragické roky okupácie a únik s matkou pred zatknutím gestapom v čase, keď otec už bol významnou osobnosťou vojenského zahraničného odboja ako veliteľ čs. vojenské jednotky v ZSSR, ale aj roky povojnové, ktoré pre rodinu Svobodovu zďaleka neboli pokojnými a pohodovými. Na spoločenské premeny a udalosti má autorka svoj názor, s ktorým nemusí každý súhlasiť, ale ktorý vyplýva, ako poznamenáva vo svojej publikácii, z ich osobných skúseností a poznania.