Čítanie stĺpikov profesora Cyrila Höschla je ako pohladenie po duši. Poviete si, že to by predsa malo byť u "dušezpytce" normálne. Malo, ale nebýva. Nie nadarmo sa traduje, že: "Komu nie je zhora dané, v apatyke nekúpi!" Sama profesia psychiatra k tomu nedáva pomazanie. Až keď sa zíde schopnosť nadhľadu a presných formulácií s darom zrozumiteľnosti, človečenstvom a pochopením pre ľudské slabôstky, svojbytným humorom a metódou trefných príkladov zo života, môže vzniknúť dielko, ktoré osvetlí všeličo z diania okolo nás a pritom nementoruje, ale poučí, pobaví a poteší . A to je práve prípad Odpovedí bez konca. Vybral a do knižnej podoby ich zostavil sám autor prevažne tak, ako vznikali ako odpovede na otázky čitateľov časopisu Reflex. Polemizovať by sa dalo snáď iba so samotným názvom. Odpovede totiž konce majú, a patrične vypointované!