Román Op Oloop (1934) je tragédiou rozumu. Hlavný hrdina, pôvodom Fín, je štatistík žijúci v Buenos Aires, pre ktorého sa veda stala spôsobom života: metodicky rozplánoval svoj čas a prisúdil v ňom pevné miesto práci, hygiene a sexuálnym potrebám. Román zachytáva posledný deň a noc tohto muža, ktorého prísna matematická rovnováha sa začne rozpadať pôsobením až mladicky výbušného citu. Op Oloop sa osudovo zamiluje a chystá zásnuby, zároveň ho ale čaká aj honosný banket, ktorý v luxusnom hoteli usporiadal pre najužší okruh svojich priateľov pri príležitosti tisíc návštevy miestneho nevestinca. Počas dňa však Op Oloop postupne stráca rovnováhu a jeho život sa vychyľuje nečakaným smerom. Prísny poriadok, geometrická vášeň, štatistika citu zlyhávajú a prenechávajú miesto chaosu a zúfalstva.

Meno argentínskeho spisovateľa Juana Filloya (1894-2000) sprevádza rad anekdot. Dlhoveký autor žijúci v ústraní, milovník palindrómov a opulentného slovníka, skrytá inšpirácia Julia Cortázara, muž, ktorý si dopisoval so Sigmundom Freudom, karikaturista, polyglot. Hoci jeho jazykovo náročné dielo, pre ktoré je charakteristické kvetnaté, až manýristické vyjadrovanie, miešanie vysokého a nízkeho, vznešenosti a obscénnosti, vznikalo od začiatku 30. rokov, plného docenenia došlo až v poslednej dobe. Za anekdotami sa totiž skrýva nesmierne starostlivý autor oddaný svojmu remeslu, ktorý nerobí žiadne kompromisy.