Za informačné zdroje, ako nazývame zaznamenané znalosti, už zďaleka nie sú považované len zbierky knižníc a archívov. Patria k nim aj znalostné bázy, bibliografické databázy, autoritné bázy, tezaury a ďalšie pomôcky na vyhľadávanie, e-knihy, elektronické časopisy, emailové archívy, dokumenty vygenerované pomocou kancelárskych balíkov, záznamy v transakčných databázach a dátových skladoch podnikových informačných systémov či študijných informačných systémov a početné ďalšie zdroje. V súvislosti s tým vyvstáva rad otázok: Je organizácia znalostí vôbec možná? Alebo – dá sa usporiadať niečo, čo vzniká úplne spontánne? Ak nie je možné ovplyvniť proces vytvorenia znalosti, aká je šanca, že sa podarí zorganizovať jeho produkty? A ak je organizácia znalostí možná, je aj nutná? Teda – je vôbec v ére Googlu potrebné organizovať informácie (resp. ich zdroje)? A ak áno, je možné vytvoriť pre túto špecializovanú činnosť všeobecnú teóriu? Práve na tieto otázky sa snaží odpovedať predkladaná monografia.