Vlastníctvo patrí medzi základné inštitúty súkromného práva už od staroveku. Moderné poňatie vlastníctva má svoje korene v práve rímskom, ktoré položilo základy väčšine jeho hlavných atribútov. Rímska právna veda sa veľmi podrobne zaoberala predovšetkým praktickými stranami vlastníctva, najmä rozličnými spôsobmi jeho nadobúdania, ktoré rozdelila do niekoľkých typov a vytvorila pre nich špeciálne pravidlá. Predkladaná kniha sa sústredí na nadobúdanie vlastníctva spôsobmi odlišnými od prevodu vlastníctva, menovite potom vydržaním, prírastkom, spracovaním, zmiešaním, nálezom pokladu a ďalšími. Autori pristúpili k téme komparatívnym spôsobom, a preto porovnávajú konkrétne nadobúdacie inštitúty rímskeho práva s platným občianskym zákonníkom.