Sam Pivnik bol jedným z posledných preživších zo sveta, ktorý už neexistuje. Celkom štrnásťkrát sa ho pokúsili zabiť, ale vďaka šťastiu, svojej fyzickej sile a odhodlaniu nezomrieť všetko prestál a mohol rozprávať svoj výnimočný životný príbeh. V roku 1939, keď mal trinásť rokov, jeho život navždy zmenila nacistická invázia do Poľska. Prežil dve getá vybudované v jeho rodnom meste Bedzinu a mesiace v neslávne známom Rampkommande v Osvienčime, kde boli väzni odvádzaní buď k vchodu do tábora, alebo do plynu. Po tejto trýznivej skúsenosti bol poslaný na prácu do ťažobného tábora vo Fürstengrube. Mohol zomrieť aj počas „pochodu smrti“, ktorý ho zaviedol na západ, keď sa Tretia ríša rúcala. A bol len jedným z mála ľudí, ktorí preplávali do bezpečia, keď Royal Air Force potopila v roku 1945 loď Cap Arcona, ktorá v tom čase slúžila ako väzenie. Svoj životný príbeh, pravdivú históriu svojho prežitia, aj keď bolo len málo pravdepodobné, rozprával Sam Pivnik až krátko po dosiahnutí osemdesiatky. Zanechal nám tak neuveriteľný príbeh ľudského utrpenia i odhodlania žiť...