Ľudmila Padrtová (1931 – 2016) vytvárala abstraktné kompozície od polovice päťdesiatych rokov a bola utajená vtedy a je málo známa aj dnes. A to napriek tomu, že bola spoločne s Vladimírom Boudníkom prvý, kto sa abstrakcii v Československu venoval a to v čase, keď nesmela byť vytváraná a už vôbec nie vystavená. Pritom bola v abstrakcii zrelšia ako bol vtedy Boudník. Navyše bola žena, čo znamenalo jej prehliadanie zo strany mužov či už z radu umelcov, kritikov či dokonca priateľov. Okrem toho si netrúfala sa nech už akýmkoľvek spôsobom presadzovať. Vzhľadom na to, že jej inšpirácia pochádzala z prírody, pracovala s farbou, ktorá bola vtedy mladými výtvarníkmi zavrhovaná. Dnes patrí k najprofilovanejším umelkyniam svojho veku a to napriek tomu, že je ešte stále známa len publiku, ktoré chápe a obdivuje abstraktné umenie, až už bolo vytvorené kdekoľvek. V západnej Európe bol každý umelec, ktorý sa venoval v päťdesiatych rokoch abstrakcii, cenený a je dnes už známy, pokiaľ však išlo o ženu, tak tá býva považovaná všade za kunsthistorický poklad, ktorý je náležite hodnotený, vystavovaný a celebrovaný. Ľudmila Padrtová sa umeniu venovala v päťdesiatych rokoch a potom už len tých niekoľko rokov pred jej smrťou, v prvej polovici desiatych rokov dvadsiateho prvého storočia. Je tu však jedna výnimka, a síce farebné fotografie prírody z osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Hoci sú opäť identifikovateľné ako motívy z prírody, sú poňaté chcene alebo nechtiac ako abstraktné kompozície, v tom sa Padrtová nezaprela. Fotografické práce sú tu publikované v tejto miere prvýkrát, práve tak jej kresby, koláže a maľby z posledných rokov. Jej práce na papieri z päťdesiatych rokov sú známe z publikácie na ktorej autor knihy Zdenek Primus spolupracoval. Kniha Krajinou k abstrakcii je sprievodná publikácia jej veľkých výstav v Karlových Varoch, Kolíne a Českých Budějoviciach. Vl. Búdnik je legenda a zostane jej, Ludmila Padrtová má šancu stať sa stálicou na oblohe klasickej moderny v českom umení po druhej svetovej vojne, čo je viac, než si dokázala predstaviť a než by si ktokoľvek mohol priať. Zdenok Primus