Zuhoľnatený papyrus z konca 4. storočia pred Kr., spálený počas pohrebného obradu pri severoreckej obci Derveni vzbudil hneď po svojom náleze v roku 1962 zaslúženú pozornosť. Predovšetkým je to jeden z najstarších gréckych papyrov vôbec a zrejme ide o najstaršiu európsku knihu, ktorá sa nám fyzicky zachovala. Aj jeho obsah je však viac než pozoruhodný – jedná sa o presokratický komentár k orfickej básni, v ktorom je dobre viditeľný vplyv Anaxagory či jeho žiakov, ale napríklad aj Herakleita. Máme čo do činenia s "tajnou knihou starých orfikov", alebo s filozofickým spisom vykladajúcim alegoricky posvätnú báseň? Neskrýva v sebe papyrus doposiaľ neznáme presokratické zlomky? A kto je vlastne autorom tohto záhadného a spletitého textu? Vďaka iba nedávno vydanej oficiálnej edícii tohto dôležitého nálezu si teraz môžeme vážne položiť tieto a ďalšie otázky.