Výber z poviedkovej tvorby koryfeja neonaturalizmu v súčasnej srbskej próze Dragoslava Mihailovića charakterizuje špecifická monologická paradigma v ktorom je do príbehu vztiahnutý "anonymný poslucháč". Obzvlášť sú zaujímavé poviedky z prostredia juhoslovanského "Gulagu" zriadenom na Golem opuchu v Jadrane v roku 1948, do ktorého sám ako devätnásťročný mladík bol zatknutý.