Pôda ako priestor je predmetom vlastníctva, výrobným faktorom aj prírodným zdrojom. Množstvo pôdy je fixné a nie je možné ju presúvať do oblastí s jej vyššou relatívnou vzácnosťou. Tieto základné rysy nastoľujú mnoho zásadných otázok týkajúcich sa spôsobu jej využitia a rozdelenia prospechu, ktorý z toho vyplýva, medzi jednotlivých členov spoločnosti, teda otázok po alokačnej efektívnosti a distribučnej spravodlivosti. Kniha nadväzuje na poznanie ekonómie miest a environmentálnej ekonómie s presahmi do odboru urbanizmu, územného plánovania a práva. Prináša syntézu týchto myšlienkových prúdov z hľadiska analýzy využitia pôdy a vlastníckych práv k pôde. V danom odbore poskytuje ucelený obraz teórie alokačných a distribučných otázok a možných nástrojov verejnej politiky, ktoré sa tieto témy snažia riešiť.