V Podivnej porážke Marc Bloch nevystupuje ako historik, ale ako kritický pozorovateľ francúzskeho politického a intelektuálneho zlyhania počas druhej svetovej vojny. Jeho kniha je tvrdou, pritom však trefnou obžalobou nielen kolaborácie obyčajných Francúzov, ale aj anatomickým rozborom ich falošných predvojnových ilúzií. Podivná porážka však tiež reprezentuje takmer heroický postoj univerzitného profesora, ktorý na vrchole svojej vedeckej slávy neváhal obetovať vlastnú kariéru av konečnom dôsledku aj život za vlasť, ktorú miloval. Hoci bol presvedčený, že si "podivnú porážku" Francúzi privodili predovšetkým sami, bez váhania sa aktívne zapojil do odboja. Ani vo vojnovej vrave však nestratil schopnosť analyzovať súčasnosť rovnako kriticky a rovnako prezieravo ako stredoveké pramene, čím sám na sebe demonštroval, ako je myslenie o dejinách vždy bytostne previazané s historikovou súčasnosťou.