Jána Palacha a Oskara Brüsewitza, ktorý je mimo Nemecka len málo známy, spája podobný osud. Nie je tomu tak len preto, že sa Brüsewitz, farár pôsobiaci v Zeitze v Nemeckej demokratickej republike, na protest proti komunistickému režimu v auguste roku 1976 upálil, ale aj z toho dôvodu, že sa z neho podobne ako z Palacha stal politický mučeník. Autorka v knihe ukazuje, že poňatie Palacha a Brüsewitza v symbolickej rovine osciluje medzi „obeťou“ a „hrdinom“, a to v nadväznosti na funkcie, ktoré majú ako diskurzívne postavy z pohľadu rôznych (západných i východných) aktérov plniť.