Takmer dvetisíc Čechov sa počas druhej svetovej vojny ocitli v Nórsku, kam ich proti ich vôli poslali nacisti v rámci takzvaného núteného pracovného nasadenia. Na severe Európy zažili nacistickú zvolu, ťažkú prácu v tvrdých arktických podmienkach, odlúčenie od rodiny, ale aj uchvátenie krásou škandinávskej prírody a stretnutie s priateľskými a nápomocnými miestnymi obyvateľmi. Po vojne si hovorili „Noráci“ a až do vysokého veku sa schádzali, aby spoločne spomínali na túto drobnú, ale pozoruhodnú kapitolu českých, ale aj nórskych dejín druhej svetovej vojny.