Keď som začal zhromažďovať povesti Plánska, zrazu som zistil, že dnes už nie je nijako vymedzené. Počas historicky krátkej doby sa niekoľkokrát zmenili hranice krajov. Z bývalého kraja Západočeského sa stal Plzenský a Karlovarský. Od čias C&K monarchie sa niekoľkokrát zmenili okresy. Tento štatút si medzi sebou striedavo odovzdávali Tachov, Planá a Mariánske Lázně. Vsi sa škrtom úradníckeho pera sťahovali do iných okresov a krajov. Napríklad Drmoul a Trstenice. Ako teda to pôvodné Plánsko znovu nájsť? Vodítkom sú práve Chodovia. Plánsko bolo kedysi stanovené úplne presne, pretože bolo vymedzené práve dedinami Plánskych Chodov. Osady si môžeme dokonca aj vymenovať. Vezmem to zhora nadol a zľava doprava, ako keď čítate knižku. Stránku riadok po riadku.
Drmoul, Horná Ves, Broumov, Zadný Chodov, Trstenica, Chodová Planá, Dolný Kramolín, Chodský Újazd, Horný a Dolný Jadruž, Žďár, Štokov, Neblažov, Ctibor, Nahý Újazdec, Klíčov, Kumpolec a Lhota.
Chodovia z týchto vsí strážili hranicu s Bavorskom a rovnako ako Chodovia primdskí a tachovskí, aj oni podliehali tachovskému purkrabímu.
Na východnom okraji Plánska, pekne zvisle pod sebou, ešte zostávajú: Boněnov, Hostičkov, Otín a Zliv. Tieto štyri chodské dediny strážili priechod do vnútrozemia, takzvanou Tepelskou bránou. Patrili síce na Plánsko, ale pod správu v Teplej. Dalo by sa povedať, že oblasť v podstate uzatvára kedysi Boršov, dnes Kosí alebo aj Kosový potok.
Tak vida! Plánsko je znova na svete!