Na samom začiatku Schlinkovho románu stojí udalosť čisto osobná, ak nie priamo súkromná: totiž ochorenie žltačkou. V jeho priebehu však dôjde k presahu, ktorý sa bezprostredne dotýka osudu a svedomia jedného z najväčších európskych národov. Keď sa pätnásťročnému chlapcovi Michaelovi Bergovi urobí na ulici zle, pomôže mu istá žena, Hanna Schmitzová. Chlapec ju neskôr vyhľadá az ich stretnutia sa vyvinie milostný vzťah – vzťah nerovný a súčasne ojedinelý, pretože oboch aktérov od seba delí viac ako dvadsať rokov. Hoci Hanna pracuje ako sprievodca električky a jej vzdelanie očividne nie je veľké, po svojom milenci vyžaduje, aby jej vo voľných chvíľach predčítal knihy. Neskôr však Hanna za tajomných okolností zmizne a Michael sa s ňou opäť stretne ako študent práv na konci šesťdesiatych rokov – pri procese s nacistickými vojnovými zločincami. Predčítač sa po svojom vydaní dočkal rozporuplného prijatia; od nadšených ohlasov, porovnávajúcich ho napríklad s Grassovým Plechovým bubienkom, až po odsudky vyčítajúce knihe, že morálne nivelizuje vzťah medzi obeťami a vrahmi. Nech už sa však jeho čitatelia prikláňajú na akúkoľvek stranu, je taký rozptyl názorov jasným dokladom toho, že Predčítač je stále živé dielo, ktoré znepokojuje a kladie otázky.