Kto bol Pierre Minet? Básnik-rebel, o ktorého genialite boli presvedčení spoločníci z Vysokej hry. Človek paradoxov a zvratov, mystický ateista, bohém a vagabund, revoltujúce dandy, tulák a pobuda s nostalgiou po monarchii, ktorý v 16 rokoch opúšťa školu a rodinu a ako Rimbaud uteká do Paríža, potĺka sa mestom. Uchytia sa v továrni Renault, odkiaľ ho však krátko nato vyhadzujú, pri vyrovnávaní kníh v nakladateľstve Plon spadne z rebríka, potom ho násilím odvážajú späť do Remeša. Zúri, cestou hnevy rozbíja okno vagónu. O mesiac neskôr ďalší útek, Lecomte mu dáva na cestu 50 frankov. Minet sa živí všetkým možným: zarába si ako príručie, poslíček s knihami, poisťovák, figurant pri natáčaní filmu, neskôr to skúša aj ako tajomník jedného Američana. V sobotu večer sa v tom čase často stretáva s "anjelsky trpezlivým" Reném Daumalom, ktorý sa z Remeša premiestnil na štúdiá do Paríža. Celé noci sa túlajú mestom. V roku 1930 Minet ešte vydáva román Príbeh Eugena, ale potom sa odmlčuje. Kvôli zdravotným problémom sa zdržiava dlhší čas v nemocniciach a liečebniach. Vášnivo sa zamilováva do americkej maliarky žijúcej v Paríži, Liliany Fisk, ktorá je o tridsať rokov staršia a pomáha mu s prežitím. Vzďaľuje sa od Vysokej hry, odmieta byť spisovateľom. Jeho "vysokou hrou" sa stala láska. S Gilbert-Lecomtom sa však vídajú a zostávajú si blízki až do Lecomtovej smrti na tetanus na konci roku 1943.

Až v rokoch 1945-6 začína Minet písať svoje najvýznamnejšie dielo, autobiografický román Prohra (vyšiel 1947), v ktorom líči svoje búrlivé detstvo, stretnutie so simplistami, Vysokou hrou, život v Paríži medzi dvoma svetovými vojnami, až po smrť Gilbert-Lecom. Práve portréty Rogera Gilbert-Lecomta a Reného Daumala patria v románe k tým najzaujímavejším pasážam. Pierre Minet vidí skutočnosť aj mimo toho, čo je zjavné. S neobvykle presnou sebareflexiou, často až krutou a zožieravou, popisuje svoju "dezerciu z literatúry". Snaží sa dôjsť až koreňom zla, obdobne ako o desať rokov neskôr George Bataille v eseji Literatúra a zlo. "Hanbím sa za seba dvakrát," doznáva Minet v Prohre. "Zavraždil som v sebe básnika a stal sa obyčajným človekom. Poľahčujúcou okolnosťou však je, že som v sebe našiel odvahu a svoju prehru si dokázal priznať."