Zrovnoprávnenie židov v 19. storočí malo ďalekosiahle dôsledky na podobu židovského osídlenia v českých krajinách. Brány geta sa otvorili a židia sa z uzavretých štvrtí začali slobodne sťahovať. Autor v tejto knihe pomocou demografických a kartografických nástrojov skúma, ako sa v štyroch mestách – Boskoviciach, Hraniciach, Kolíne a Lošticiach – premenila priestorová štruktúra židovského osídlenia a čo túto premenu ovplyvňovalo.

Porovnanie situácie v jednotlivých mestách ukazuje, ako podoba židovského osídlenia úzko súvisela so začlenením židov do mestskej spoločnosti, alebo v niektorých mestách naopak s rezervovaným postojom väčšinovej spoločnosti voči nábožensky a jazykovo odlišnému obyvateľstvu. Analýza rôznych typov sociálneho konania a akulturácie okrem iného ukazuje, že zatiaľ čo priestorové hranice postupom desaťročia mizli, mentálne hranice mali oveľa väčšiu zotrvačnosť, pretože ich udržiavanie považovali aj samotní židia za podstatné pre zachovanie svojej identity.