Sladké rieky prameniace v moriach, odborové zväzy hovoriacich mačiek, krtko inštalatérom v bordele pre dámy. Sabrina Karasová sa vo svojich prózach rovnako ako v bežnom dni pohybuje na hranici sna a reality. V jej vlastnom životnom príbehu aj v písaní však tieto pojmy strácanie svojej definície a jasné kontúry. Autorka roky verí určité skutočnosti, faktu alebo zážitku, aby sa potom náhodne presvedčila, že išlo o sen. Nikto sa ale nediví, že sa snový zážitok vzápätí premení na realitu a skutočne sa stane, takže vízia nadobúda status splnenej veštby. Autorka si svoj trvalý pobyt v dennom snívaní vysvetľuje nízkym tlakom a vyšším podielom theta vĺn v bdelom EEG spektre. Vplyv okolia nie je vylúčený.