Kniha „Príbehy písané vojnou“ sa snaží poukázať na obyčajné ľudské priateľstvo, ktoré sa rodilo v ťažkej dobe druhej svetovej vojny a často pomohlo zachrániť život, a ktoré sa v dnešnej pretechnizovanej a uponáhľanej dobe bohužiaľ kamsi vytráca. Príbehy tu rozprávané nemajú za cieľ prehnane glorifikovať, ale ukázať obyčajné ľudské vlastnosti, ako je odvaha, vlastenectvo, dôvtip, odhodlanosť, hrdinstvo, vynaliezavosť, strach, zmysel pre humor či nedostatok disciplíny. Tiež sa nebojí poukázať na nepripravenosť, byrokraciu a stupiditu niektorých rozkazov, najmä na začiatku vojny, alebo na nevypočítateľné hrátky osudu či prostého ľudského šťastia. Nevyhýbajú sa ani nahliadnuť na kastovanie v jednotkách a rozdiely v živote dôstojníkov a mužstva. Autori tak aspoň trochu splatia týmto ľuďom morálny dlh, ktorý k nim cítia.