Kniha Proust a znaky dobre ilustruje Deleuzovu definíciu filozofie ako tvorenie pojmov. Deleuze v nej vytvára pojmy filozofické a súčasne proustovské. Pracuje s nimi v systéme, ktorý je blízky Proustovmu Hľadaniu, objavne popisuje proustovské universum a odkrýva vnútorné línie Proustovho diela, v ktorých sa dielo samo presahuje a rozvíja k iným dielam a iným autorom. V tejto dnes už klasickej postštrukturalistickej knihe vytvára Deleuze spoločný priestor pre čitateľov i autora, ktorý je vždy "niekým iným". Snaží sa "vyhnúť nízkosti vedcov i familiárnosti. Vrátiť autorovi trochu tej radosti, tej sily, toho milostného a politického života, ktorý on vedel dávať a objavovať."