Pamäte kňaza a archivára Františka Teplého približujú dej v oblasti českobudějovickej diecézy, časti jej českého i nemeckého vidieka a mesta Jindřichovho Hradca v rokoch 1891-1923.

Ich autor reflektuje z pozície konzervatívneho katolíka dlhý rad oblastí a javov: český i nemecký nacionalizmus, vo sfére politiky potom vytváranie politických subkultúr rozštiepené spoločnosti, v oblasti hospodárstva prináša náhľad na prvú pozemkovú reformu, poľnohospodársku výrobu či výrobné a finančné družstevníctvo; najväčší informačný prínos potom leží v implicitnom vyjadrovaní Teplého politického myslenia spojeného s funkciou katolíckeho duchovného as jeho pôsobením v rámci cirkevnej štruktúry.
Úvodná štúdia je analýzou Teplého myslenia sledovaním vnímania identity, miery politickej aktivity a invencie. Cez životné postoje utvárané ideologickou figúrou sedliackeho rozumu založené na zjednodušených súdoch a nechuti k teoretickej rovine riešenia praktických záležitostí, nemohol sa Teplý vyhnúť konfliktu medzi českým národným naratívom a rímskokatolíckou tradíciou. Rozuzlenie ideologického zápasu sa premietlo do jeho historiografickej práce aj do snáh o reformu katolíckej cirkvi.
František Teplý bol plodným autorom zviazaným s českým vidiekom, propagoval české vidiecke tradície rovnako ako hospodársky pokrok. Reprezentuje svojráznu zmes moderného katolíckeho reformizmu a politického konzervativizmu.