Za svoju knihu Pútnik pri Tinker Creeku dostala Annie Dillardová v roku 1977, ešte pred dovŕšením tridsiatich rokov, Pullitzerovu cenu. Zaznamenáva v nej, postupne od jari až po zimu, rok svojho života stráveného pri potoku Tinker Creek vo Virgínii. Svoje kontemplácie o prírode komponuje autorka z denníkových záznamov, k jednoduchému denníku má ale dielo ďaleko. Je neobvyklou kombináciou vnímavých laických postrehov, pútavých vedeckých opisov a filozofických úvah v rozsahu od mikroskopického sveta až po celý vesmír. Vychádzajúc z konkrétnych pozorovaní najrôznejších prírodných a životných foriem sa Dillardová, píšuca bohatým, poetickým jazykom, zamýšľa nad zásadnými záležitosťami - chaosom a rádom, evolúciou a stvorením, dobrom a zlom, bujnením života i jeho zmarom. Pri svojich potulkách prírodou prežíva ako intenzívne mystické zážitky, tak obyčajnú radosť z uvedomelého a trpezlivého pozorovania.

Žánrovo, svojim záberom a nadhľadom kniha do istej miery evokuje Thoreauov Walden, ktorý bol tiež témou autorkinej univerzitnej absolventskej práce. V roku 1998 prestížne vydavateľstvo Modern Library prácu zaradilo medzi 100 najlepších nebeletristických kníh. K dielu autorky s mottom "Ako prežívame svoje dni, tak aj žijeme celé svoje životy" sa ako k svojej inšpirácii hlási už viac ako jedna generácia tulákov, pozorovateľov a premýšľavých ľudí z celého sveta, ktorí hľadajú poznanie v interakcii s prírodou. .