Vyhlásenie všeobecnej školskej povinnosti v Česku v roku 1774 v rámci habsburskej monarchie bolo prvým krokom na ceste školy k všeobecne rešpektovanej inštitúcii. O charaktere a poslaní školy rozhodoval štát aj cirkev. Počas 19. storočia nastolili české národno-emancipačné snahy témy ako otázka vyučovacieho jazyka a interpretácia národných dejín, literatúry, umenia, vedy, hospodárskej prosperity a pod. V oblasti socializácie detí a mládeže integračnú úlohu škola plnila, jej návšteva sa stala v priebehu 19. a 20 storočie pre väčšinu obyvateľov samozrejmosťou. Postupne sa objavilo mnoho pokusov zdokonaľovať ju. Vždy však platilo, že škola pôsobila súčasne ako nástroj, zrkadlo aj súčasť premenlivého životného štýlu, a toto rôznorodé poslanie plní aj naďalej.