Revolučný rok 1848 znamenal pre habsburskú monarchiu nielen vnútorné, ale aj zahraničnopolitické ohrozenie. Rakúska diplomacia bola v tomto období určovaná tromi smermi, ktoré sa navzájom prelínali s tzv. nemeckou otázkou, bojom proti uhorskej revolúcii a rakúskymi aktivitami na Apeninskom polostrove. To malo rozhodujúci vplyv na politiku Felixa kniežaťa Schwarzenberga, ktorý v novembri roku 1848 nastúpil do úradu ministerského predsedu (1848-1852). Pre jeho pôsobenie na čele viedenskej vlády bola preto charakteristická predovšetkým snaha zabezpečiť jednotu a veľmocenské postavenie habsburskej monarchie, pričom jeho hlavným cieľom bolo uchovať Rakúsko ako konzervatívnu európsku veľmoc. Kniha Jana Hálka podrobne mapuje ako rakúsku politiku, tak pokusy o zjednotenie nemeckých štátov v rokoch 1848-1852 a formovanie nemeckého nacionalizmu. Problematiku Schwarzenbergovej diplomacie sleduje v celoeurópskom kontexte, s dôrazom na politiku superveľmocí.