Ráno hráča kariet

Dobré ráno, oči.
Usmejte sa.

Aj vo sne ti babky predávali korienky,
a ani deň nie je o nič jasnejšie.

Kto núti holuba vo dvore,
aby spieval, alebo sa jednoducho len

snaží povedať niečo úplne iné?
Čas je nevľúdny,

pretože chráni svoju prekrásnu mechaniku, ale
na jeho kožuchu je dostatok záhybov,

v ktorých sa človek môže ukryť.
Varím kávu. Pripravujem si stôl.

Rozdeľujem si drobné mince
na skôr a teraz, aby som vedel,

v akej mene sa dnes vyplatím.
Budem sa družiť s odrazmi na menovkách.

Tie sa budú družiť s odrazmi mojej tváre.
A všetko bude skutočné, kým

stačí sily.
V diaľke počujem, ako sa prehadzujú

ozubené kolieska. Zo skuliny
vyskočí karta. Pre túto

kartu žijem.