Dramatický príbeh nekompromisného muža v okamihoch boja za samostatný štát. Kniha zachytáva úsek zo života Aloisa Rašína v období od atentátu na následníka trónu 28. júna 1914 do atentátu na tohto možno najpozoruhodnejšieho zo všetkých „mužov 28. októbra“, tj do 5. januára 1923, respektíve do jeho skonu 18. februára1. Príbeh sám o sebe dramatický autori kombinujú s nemenej dramatickým faktografickým kontextom, cenným najmä na pochopenie udalostí, ktoré predchádzali vzniku samostatného Československa. Ak Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš vyvíjali v zahraničnej emigrácii diplomatické úsilie na vymanenie sa z područia rakúsko-uhorskej monarchie, tak Karel Kramář, Josef Scheiner, Přemysl Šámal a najmä Alois Rašín spolu s ďalšími neváhali do protirakúskeho odboja nasadiť v podobe straty života za velezradu ríše. Vykonanie rozsudku trestu smrti unikli len o vlások. Eufóriu spojenú so vznikom samostatného štátu Alois Rašín premenil na činorodú štátoprávnu činnosť. Jeho obrovská intelektuálna kapacita, prezieravosť a pracovitosť sa potom naplno prejavili v prvej československej vláde, kde z postu ministra financií zvládol počas dvoch týždňov vykonať odluku národnej meny od meny rakúskej a počas iba šiestich mesiacov vybudovať základy ekonomiky nového štátu. Alois Rašín bol psychicky aj fyzicky veľmi odolný, zásadový a nekompromisný. Reštriktívne ekonomické opatrenia, ktoré mali postaviť mladú republiku na nohy, uplatňoval pod heslom „pracovať a šetriť“. Týmto krédom sa riadil aj v súkromnom živote. Z autentických spomienok jeho ženy, syna Ladislava a pamätníkov je zrejmé, že historky o jeho zaplátaných šatách a spravovaných topánkach nijako nepreháňajú. Zo záverečného slova spoluautora knihy Jiřího Svobodu sa čitateľ dozvie mnohých nielen o nakrúcaní jeho rovnomenného dvojdielneho televízneho filmu, ale aj o ďalších skutočnostiach nájdených v archívoch, korešpondencii, historickej literatúre aj o stretávaní sa s pravnučkou Aloisa Rašína. Aj preto sa autori rozhodli v knihe načrtnúť život Rašínovho syna Ladislava, ktorého osud akoby až desivo kopíroval osud otca.