zoologickej záhrade: „Tate, tam sedí papagáj. Dokáže sa tiež smiať?“ „Ako by sa nevedel smiať, Morick! Nemá ženu, nemá mišpoche (rodinný klan), a tak nemá starosti! Sedí si v klietke úplne voľný!“ K dobrému humoru patrí dar vidieť nedokonalý svet aj jeho obyvateľov s láskavým nadhľadom, schopnosť nadľahčiť ťaživé stránky života zmyslom pre paradox a situačnú komiku. Zbierka Salcie Landmannovej tieto kritériá spĺňa. Je však ešte niečím viac než len knihou na zasmianie: odkazuje na celú jednu vymiznutú európsku kultúru. V doslove autorka ukazuje židovský vtip ako dôležitú súčasť kultúry a životného štýlu židovských komunít. Pritom väčšina zozbieraných vtipov pochádza z krajín východnej Európy, ktorých židovské obyvateľstvo bolo počas druhej svetovej vojny takmer vyhladené. Okrem príjemnej a inteligentnej zábavy tak môže čitateľ chvíľami pocítiť aj nostalgiu a smútok. Prvý zväzok dvojdielnej publikácie prináša výber z viac ako 3000 židovských vtipov. Zbierka je opatrená prílohou, ktorá obsahuje slovník použitých výrazov jazyka jidiš, ako aj menný zoznam spomínaných židovských osobností. Salcia Landmannová (1911–2002) sa narodila v Haliči neďaleko Ľvova. Aby unikli zmätkom prvej svetovej vojny, odišli jej rodičia v roku 1914 do St. Gallen vo Švajčiarsku. Vyštudovala filozofiu, psychológiu a dejiny umenia v Berlíne a Paríži. Neskôr sa vo svojom štúdiu a publikačnej činnosti zameriavala stále viac na židovskú kultúru a jazyk jidiš. Rozsiahla zbierka Židovskej vtipy je jej najznámejšou prácou. Prvé vydanie vyšlo v roku 1960 a do dnešného dňa dosiahla kniha celkový náklad viac ako milión výtlačkov. V češtine vychádza prvýkrát, a to postupne v dvoch zväzkoch.