Kniha obsahuje monografické spracovanie dejín kláštora rehoľných kanonikov svätého Augustína v Lanškroune, poskytuje kritickú edíciu všetkých listín týkajúcich sa kláštora od jeho založenia do odchodu konventu na úsvite husitskej revolúcie (diplomatár). Pripojený je rozsiahly osobný, miestny a vecný register k edícii. Čitateľ v knihe nájde rozsiahlu obrazovú prílohu dokumentujúcu pečate kanonie a listinný materiál. Pôsobenie rehoľných kanonikov svätého Augustína v Lanškroune je vymedzené založením kláštora roku 1371 a odchodom konventu z Lanškrouna na začiatku husitskej revolúcie. Fundátorom kláštora rehoľných kanonikov sv. Augustína zasväteného P. Márii, sv. Mikuláši a sv. Kataríne bol litomyšlský biskup Peter Jelito (1368-1371). Fundácia bola umiestnená pred mestom Lanškroun, ktorý patril litomyšľským biskupom. S ďalšími konventmi rádu (v Čechách, na Morave, v Malopoľsku) bol previazaný konfraternitnými dohodami. Výraznou kapitolou v dejinách kláštora bol spor o kostol v Nezamysliciach (na Morave), ktorý bol kláštoru roku 1385 inkorporovaný a na začiatku 15. storočia uzurpovaný kňazom Mikom Filipovým z Čehovíc. Spor bol niekoľko rokov riešený pápežskými audítormi. Hlavným prameňom k dejinám kláštora je listinný materiál z archívu kláštora Všetkých svätých v Olomouci, dnes uložený v Moravskom zemskom archíve v Brne.