Problematika životného prostredia dnes patrí v českom umení k „horúcim“ témam a stále zreteľnejšie ovplyvňuje uvažovanie a konanie mnohých autorov a autoriek, inštitúcií i ich návštevníkov. Nie je to však tak dávno, čo tu environmentálna rozprava hrala len marginálnu úlohu. Čo sa zmenilo? Kedy, ako a prečo sa k nej začala obracať pozornosť? Práve tento historický proces ozeleňovania českého umenia je ústrednou témou predkladanej knihy.
Tá voľne nadväzuje na Navrátilovu staršiu publikáciu Zelené ostrovy: České umenie vo veku environmentalizmu 1960-2000. Dopĺňa niektoré dávnejšie počiny, ktoré boli v predchádzajúcom texte zabudnuté - reakciu umelcov na devastáciu ťažbou a priemyslom postihnutých regiónov alebo počúvanie prírody umelkyne Olgy Karlíkovej. Hlavná pozornosť sa však obracia k novému tisícročiu, kedy môžeme najmä od začiatku druhého desaťročia sledovať postupný nárast záujmu o environmentálnu problematiku. Ten stavia jednotlivcov i širšiu umeleckú scénu pred rad nových výziev, či už je to potreba orientácie v spletitom priestore diskurzov vedy, filozofie a politiky, nutnosť premýšľať alternatívy vlastných tvorivých, prevádzkových i životných stratégií, alebo aktualizácia otázok spoločenskej zodpovedností umelcov. Reakcie na ne sú tu priblížené prostredníctvom niekoľkých príbehov, ktoré predstavujú vybraných tvorcov, diela a ďalších aktérov. Čitateľ môže sledovať úsilie naladiť naše vnímanie na podmienky antropocénu alebo kritické hlasy napádajúce antropocentrizmus, konzum a politicko-ekonomické systémy. Ďalšie projekty zdôrazňujú starostlivosť o previazané prírodné a kultúrne ekosystémy, majú edukačné ambície či sú vedené záujmom o kozmológie pôvodných obyvateľov pralesov rovníkového pásma. K novším podnetom patria najmä myšlienky špekulatívnej filozofie a posthumanizmu alebo apely klimatickej krízy as ňou spätého hnutia. V knihe sú tak postupne charakterizované rôzne "riečiská", ktoré dodávajú energiu a inšpirácii súčasnej umeleckej environmentálnej "vlne".