Rozhovory obsahujú desať rozhovorov s poprednými českými jazykovedcami najrôznejších zameraní (s prof. F. Danešom, prof. E. Hajičovou, dr. P. Jančákom, prof. M. Komárkom, doc. I. Nebeskou, prof. B. Palkom, dr. J. Povejšilom, Dr M. Tešitelovou, prof. O. Uličným a prof. R. Večerkou).
Kniha obracia pozornosť predovšetkým na formovanie českej lingvistickej bohemistiky, a to ako na rovine osobnostnej, tak na rovine inštitucionálnej, a predstavuje tak veľmi dôležitý a doposiaľ chýbajúci príspevok k dejinám modernej českej jazykovedy.

Táto kniha je prvým súborom desiatich rozhovorov s poprednými českými lingvistami. Impulzom pre ich zachytenie bola túžba spoznať a uchovať jedinečné pohľady týchto osobností na „veci lingvistické“: na jazykovednú teóriu, ale predovšetkým na praktický život vedecký uprostred Európy počas posledného polstoročia. Individuálne poznatky a skúsenosti jednotlivých spovedaných vypovedajú napríklad o vzťahu človeka k jazyku a jeho formovaní, o utváraní profesijnej špecializácie vedcov-lingvistov, o vedeckom prostredí vôbec av neposlednom rade tiež prispievajú k poznaniu vývoja českej (jazykovednej) bohemistiky. Zachytené názory a spomienky, ktoré pre svoj charakter nie sú a nemôžu byť súčasťou odborných publikácií a ktoré doteraz neboli dôsledne zaznamenané, sú tu podnetne konfrontované: zhodujú sa, dopĺňajú a mnohokrát aj rozchádzajú. Výsledkom je autentické mnohovrstevnaté svedectvo o podmienkach lingvistickej práce v určitej dobe ao ľuďoch, ktorí boli nútení sa s týmito podmienkami vyrovnávať. Jednotlivé rozhovory pritom neprehovoria iba o pôsobení desiatich spovedaných lingvistov, ale aj o mnohých iných osobnostiach, ktoré vystupujú v ich spomienkach az ktorých mnohé už k našej ľútosti vyspovedať nemožno. Nasledujúce rozhovory ako celok však tiež formulujú, hoci často implicitne, všeobecnejšiu výpoveď o poslaní vedca-lingvistu, abstrahujúcu od konkrétneho hic et nunc. Môžu teda slúžiť ako zdroj inšpirácie pri premýšľaní vlastného postoja k povolaniu jazykovedca.