Prečo vlastne ľudia súhlasia so svojim vlastným zotročením? Prečo na nich pristupujú? Prečo dobrovoľne, ba ochotne slúži? Prečo počúvajú a podporujú zlú vládu, ktorá v spoločnosti vždy tvorí iba mizivú menšinu? Prečo si sami vytvárajú svoje vlastné tyrany? Prečo si volí svoje nešťastie?
Ako je možné, že ľudia bojujú za svoje zotročenie ako za svoju spásu? A ako sa môžu (teda ako sa my môžeme) vymaniť z okov onej masochistickej slasti, z okov, ktoré nás dnes možno zvierajú ešte pevnejšie ako v čase vzniku La Boétieho Rozpravy o dobrovoľnom otroctve?

Výnimočne prezieravý, ba prorocký text napísaný pred takmer päťsto rokmi, ktorý doteraz nebol preložený do slovenčiny, prináša prenikavú úvahu s nadčasovou platnosťou o podstate tyranskej vlády a poddanstva. Jej autor, ktorý je najviac známy ako blízky priateľ presláveného francúzskeho esejistu Michela de Montaigne, ako prvý mysliteľ v dejinách európskeho myslenia obracia naruby tradičnú predstavu o vzťahu medzi vládcom a ovládaným, medzi pánom a rabom. Nezameriava sa totiž na analýzu moci, mocenského aparátu, ale vychádza z vôle pokoreného, z jeho chcenia: ovládaný nie je pasívnou obeťou v rukách despotického tyrana, ale sám chce byť ovládaný.