Oberwachtmeister Benedikt Peter (1785-1863) patrí k tým účastníkom napoleonských vojen, o ktorých máme k dispozícii len značne neúplné informácie az veľkej časti sme odkázaní na to, čo o sebe napísal on sám. Príbeh nadstrážmajstra Benedikta Petera je veľmi osobný, vôbec nie rozmarný a málokedy sledujúci veľkolepé súvislosti, napriek tomu je ale hlboko pravdivý, až pôsobí ako spoveď. Roky Pána 1809 vytiahol Peter ako dvadsaťštyriročný jazdec poľovník do svojej prvej vojny, v ktorej zažil bitky pri bavorskom Abensbergu a Eggmühle aj rakúskeho Linca. O tri roky neskôr ťahal do Ruska, kde ho čakali bitúnky v bitke pri Borodina a po nich ústup ruskou zimou so slávne neslávnou bitkou na rieke Berezine. V roku 1813, na druhý deň bitky pri Lipsku, prešli württemberskí jazdci na stranu protinapoleonskej koalície a Petera aj jeho druhy čakali ešte tri roky, kedy mal bojovať proti cisárovi Francúzov.
Pamäte sú úžasný, životom napísaný príbeh, ktorý udivuje štýlom, kompozíciou i zovretosťou, aké by nikto nečakal u muža, ktorý sa čítať a písať učil ako samouk po svojom prvom povýšení. Peterovo rozprávanie plynie ako voda a je v ňom toľko silných miest, že to občas berie dych. Peterov príbeh rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo v širokej škále spomienok a pamätí na napoleonské vojny vzniklo. Okrem toho je jedným z mála nemecky písaných prameňov, ktoré sú k dispozícii v slovenskom preklade.
Preklad knihy od Jiřího Ostrádala odprevadil obsiahlymi poznámkami historik Jiří Kovařík.