Koniec tretej ríše na jar 1945 sa vyznačoval nebývalým množstvom samovrážd. Hitler, Goebbels, Bormann, Himmler a neskôr Göring – tí všetci spáchali samovraždu. Ich smrť predstavuje len vrchol epidémie dobrovoľných smrtí a je tiež dokladom zvláštnej sebadeštruktívnosti Tretej ríše a hĺbky nacistického fanatizmu. Na základe štúdia predtým nevyužitých archívnych prameňov kniha skúma samovraždy nacistov i obyčajných ľudí v rokoch 1918-1945 vrátane hromadných samovrážd nemeckých Židov v čase holokaustu. Ukazuje, ako počty samovrážd v rôznych skupinách obyvateľov - či stúpencov, odporcov, alebo obetí režimu - reagovali na kontext doby. Kniha taktiež rozoberá premeny individuálnych a spoločenských reakcií na samovraždu od Weimarskej republiky až do obdobia po 2. svetovej vojne.