Román Sanatorium Tworki (1999) sa odohráva počas dvoch vojnových rokov 1943-1944 a jeho hrdinami sú mladý básnik Jurek, účtovníčka Sonia a skupinka ich priateľov, ktorí sa schovávajú pred útrapami vojny v psychiatrickej liečebni v Tworkách, ležiacich na predmestí Varšavy.
Práve tu prežívajú svoju prvú zamilovanosť a očarenie jeden druhým. Prostredie sanatória - rozľahlé parky, záhony, aleje a altánok - to všetko sa zdá byť bezpečným útočiskom, vytvárajúcim atmosféru šťastia a normálneho života. Avšak touto idylickou kulisou začne prestupovať krutá realita vojny a holokaustu. V texte sa síce priamo nehovorí o Židoch a varšavskom povstaní, avšak čitateľ po celý čas tuší, že mladí ľudia, ktorí do sanatória prišli za prácou, sa tu v skutočnosti skrývajú pod falošnými menami kvôli svojmu rasovému pôvodu. A z rovnakého dôvodu potom jeden po druhom tiež náhle mizne.

Bieńczyk vo svojej knihe spája rozprávačskú spontaneitu s neobyčajnou jazykovou hravosťou a vynaliezavosťou, s množstvom slovných hračiek, asonancií, nádchy, citátov, paródií a alúzií.
Jeho rozprávanie pri tom bravúrne balansuje na tenkej hrane medzi krajnosťami idyly a tragédie, a práve preto je Sanatorium Tworki považované za jednu z najlepších poľských próz posledných niekoľkých desaťročí. Román bol preložený do niekoľkých svetových jazykov, získal množstvo významných cien (napr. cenu Władysława Reymonta, Passport Polityki a Grand Prix du Festival Littératures du Monde) a dnes je všeobecne považovaný za neoddiskutovateľnú súčasť poľského literárneho dedičstva.