Silnejúcemu vplyvu kresťanstva sa na sklonku antiky bránia milovníci starej vzdelanosti a zbožnosti – „posledné pohné“. Macrobiov spis Saturnálie ponúka dobový pohľad do prostredia najvýznamnejšieho zoskupenia „posledných pohanov“ na latinskej pôde, do Symmachovho kruhu, pôsobiaceho v Ríme v poslednej tretine 4. storočia. Využívajúc tradičný žánr sympóziou, zhromažďuje Macrobius (prvá tretina 5. storočia) na fiktívnej hostine počas rímskeho sviatku Saturnálií pohansky cítiacich vzdelancov, aby ich nechal prednášať vážené aj rozmarné reči o kultoch a rituáloch, o dejinách a dejinách. Macrobiove Saturnálie sú dokumentom – a súčasne umeleckou fikciou, idealizovaným kolektívnym portrétom „posledných pohanov“.