Príspevok k pochopeniu skutočnosti, prečo v novembri 1989 boli najpripravenejšou a najodvážnejšou profesnou skupinou divadelníci, ktorí okamžite dali k dispozícii nielen seba (a osud svojich blízkych), ale aj svoje pracoviská: divadlá, vrátane divadelnej školy.
Divadelní a ďalší dramatickí umelci totiž mali do novembrového medzníka – čo doteraz unikalo pozornosti – svoje profesijné periodikum, ktorým sa napájali: bol ním štrnásťdenník Scéna, vychádzajúci vtedy v náklade 10 000 výtlačkov.
K Scéne sa z väzenia pre samizdatové Ľudové noviny vyjadril aj Václav Havel: "Keď čítam Scénu... mám pocit, že čítam literatúru z úplne inej krajiny či z inej epochy, než keď čítam Červené právo... prekvapuje ma, čo všetko je možné..."
Antológiu autorov Scény, našich najprednejších divadelných a filmových kritikov, zostavil Ján Dvořák v spolupráci s Milošom Petanom.

Štát J. Folla, Z. Horínka, V. Justa, J. Kolářa, V. Königsmarka, K. Kráľa, P. Melónka, B. Nusky, P. Oslzlého, V. Ptáčkovej, J. Rejžka, M. Reslovej, O Roubínka, E. Šormovej, P. Taussiga a mnohých ďalších dopĺňajú aj osobité názory spovedaných K. Lhotáka, B. Hrabala, V. Jiránka, J. Káčera, O. Krejču, A. Mášu, P. Nárožného, B. Polívku, Z. Svěráka, V. Šaška, J. Vodňanského ad., ako aj odľahčujúce príspevky Kaisera-Lábuse, Buriana-Dědečka, Lumíra Tučka apod.