V neskorej modernite sa požiadavka tvorivosti a originality, spojená s vytváraním niečoho nového - požiadavka vyhradená do tej doby najmä umeniu - stala čímsi všeobecne vyžadovanou. Aby tiež nie, veď stály rast produkcie nevyhnutne vyžaduje jej permanentnú inováciu aj estetizáciu a súčasťou trhu sa stala aj produkcia zážitkov! Je jasné, aké dôsledky na premenu samotného pojmu aj podobu umenia môže mať a má vznik a rozvoj kultúrneho priemyslu, obstarávajúceho tieto komodifikované zážitky v rozsahu od televíznej produkcie po turizmus. To robí problematiku vzťahu scénovania a umenia zvlášť naliehavú. Tak bolo tiež dôvodom na napísanie knihy Scénovanie a umenie presvedčenia, že je dôležité, ba nutné odlíšiť istý druh tvorby – druh, pre ktorý snáď môžeme vyhradiť názov i status umenia – od všetkého ostatného, čo sa dnes pokladá za kreatívne. V tej súvislosti odlišuje autor aj umelecké scénovanie od všeobecného scénovania, ktoré je pre dnešný svet príznačné.