Najpozoruhodnejšia z duchovných básní anglického raného stredoveku, prvá mystická báseň anglickej literatúry av kratšej z dvoch svojich dochovaných podôb druhá najstaršia známa anglická báseň vôbec. Vznikla v kláštornom prostredí severného Anglicka zrejme v prvej polovici ôsmeho storočia. V dejinách anglickej literatúry je jedným z prvých spodobení témy Ukrižovania a tiež jedným z najpozoruhodnejších. Podáva ich ako snovú meditáciu o zmysle Kristovej obete a úlohe kríža v nej, a to jazykom a slohom, ktorý zdieľa s dávnymi spevmi starých Germánov. V dobe svojho vzniku najskôr oslovovala ako teologicky vzdelaných mníchov, tak negramotných bojovníkov zvažujúcich, či opustiť starých bohov predkov a sľúbiť vernosť Vládcovi na nebesiach.
Ako jediná staroanglická báseň sa sčasti zachoval v epigrafickej podobe: neúplných dvanásť veršov z druhej, hrdinsko-elegickej časti básne, je runami, teda dávnym písmom predkov, vyryté na jednom z najpozoruhodnejších rane anglosaských kamenných krížov v Ruthwelle (v dnešnom skot) ktorý vznikol najskôr v prvej polovici ôsmeho storočia za doby tzv. northumbrijskej renesancie.
Jeho vízia, predchnutá biblickými obrazmi v starogermánskej básnickej reči a zjednocujúca severnú pohanskú hrdinskú tradíciu so stredomorským heroizmom kresťanským, ako básnické spodobenie ústrednej témy kresťanskej vierouky subtílne preklenuje rozporná teologic prirodzenosti a podstaty Ukrižovanie.