Monografia je venovaná československému disentu v časoch komunistického režimu, demokratickej revolúcie a liberálnej transformácie. Jej tematický a obsahový rámec ohraničujú medzníky "obnovenia poriadku" po auguste 1968, vzniku Charty 77, páde komunistického režimu v novembri 1989 a manifestácií občianskeho nepokoja v rokoch 1999-2000. Jej cieľom je predstaviť disent ako politický, kultúrny a duchovný faktor pôsobiaci až do našich dní. Jednotlivé kapitoly sú venované disidentskému legalizmu a zrodu právneho odporu; politickým perspektívam socialistickej opozície po sovietskej okupácii; vplyvu a rezonancii disidentských myšlienok v československej spoločnosti; slobodnému filozofickému mysleniu v podmienkach vonkajšej neslobody; názorovému a politickému profilovaniu disidentov po páde komunistického režimu; možnostiam a limitom morálneho vzdoru voči politike ako technológii moci v podmienkach komunistickej diktatúry i liberálnej demokracie. Autori vychádzajú z intelektuálnych dejín a dejín politického myslenia, z kritických pohľadov na neskoro moderné spoločnosti; využívajú archívnych prameňov a sociologických vyšetrovaní. Popri všeobecnejších, teoreticky zakotvených úvah ponúkajú vhľady mikrohistorického a personalistického charakteru.