Prirodzeným jazykom sme všetci už raz hovorili. Prečo zabúdame hovoriť prirodzene a schovávame sa za slová? Slová majú len taký význam, aký im dáme, a samotný jazyk sa neustále vyvíja. Tak prečo si teda vôbec myslíme, že jedno slovo bude vždy znamenať to isté? Záleží na tom, kto ho povie, kedy ho povie av akom prostredí, historickom období, v akej konkrétnej situácii a nepochybne aj komu. Jazyk je nástroj a reč potom jeho interpretáciou. Je to však nástroj, ktorý často nevieme, aké má účinky. Tie sa totiž dynamicky menia. Ten, kto vie jazyk obratne používať, dokáže takmer všetko. Celý tento nástroj však stojí na základoch, ktoré sme nevytvorili svojím rozumom ako ľudia. Už ako malý plod v matkinom lone každý z nás komunikoval so svojou matkou as okolitým svetom. Kniha, ktorú práve držíš v ruke, pojednáva práve o tomto jazyku, ktorý používame prirodzene. Je to reč bez slov – reč, ktorou hovorí každý z nás aj keď mlčí.
Kniha pojednáva o prirodzenom vývoji hovorenej reči, gestikulácii, význame písma ako záznamu hovorenej reči aj o interpretácii písma digitálnymi technológiami. Pojednáva o ubúdaní prirodzenej reči, z toho vzídeného neporozumenia medzi ľuďmi pri nevhodne zvolených komunikačných kanáloch a návrate k prirodzenej reči ako k nášmu základu komunikácie.