Panuje všeobecná zhoda, že hlavný podiel na stálom zvyšovaní koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére má pokračujúce využívanie fosílnych palív v energetike, priemysle a doprave. Oveľa menej už sa vie o tom, že ďalším významným globálnym zdrojom skleníkových plynov je poľnohospodárstvo a využívanie pôdy, teda pestovanie plodín a drevín a chov hospodárskych zvierat. Sú to práve oxid uhličitý, metán a oxid dusný, tri skleníkové plyny, ktorých antropogénne emisie úzko súvisia s využívaním pôdy as poľnohospodárstvom. Cieľom knihy Skleníkové plyny z pôdy a poľnohospodárstva je zaplniť túto informačnú medzeru a podať utriedené aktuálne informácie o vlastnostiach, tvorbe i spotrebe významných skleníkových plynov v pôde a ich emisiách zo suchozemských ekosystémov. Prvýkrát tak po česky vychádza odborná príručka, ktorá sa usiluje o zmapovanie všetkých hlavných aspektov tejto zložitej problematiky – približuje biologické procesy tvorby a spotreby skleníkových plynov, dáva nahliadnuť do globálnych súvislostí ich emisií, na niekoľkých príkladoch ukazuje veľkosť emisií z rôznych systémov av neposlednom rade predstavuje konkrétne možnosti zníženia emisií z pôd a ekosystémov. Túto vysoko potrebnú publikáciu je možné chápať aj ako úvod do problematiky, ktorú dnes pokrývajú tisíce vedeckých a odborných prác.