Ako Arthur Conan Doyle prišiel na Sherlocka Holmesa? Mohol vôbec existovať taký neuveriteľný človek ako Arsene Lupin? Bol skutočný Dracula taký hrôzostrašný ako jeho románový dvojník? Keď nás autori vťahujú do najbláznivejších dobrodružstiev, je ich predstavivosť bezbrehá. Kam ale na svoje nápady chodia? Dobrodružstvá Robinsona Crusoea sa údajne nápadne podobajú trampotám muža menom Alexander Selkirk. Alexandre Dumas sa vraj veľmi zaujímal o osudy istého Françoisa Picauda, ktorý bol nespravodlivo uväznený na základe vymysleného udania a bol pevne rozhodnutý, že sa pomstí - rovnako ako gróf Monte Cristo…
Či je to d'Artagnan alebo Maigret, James Bond alebo Tarzan, všetky tieto skoro mýtické hrdinu spájajú to, že majú predobraz v skutočných osobách. Nicolas Carreau po nich pátra a čitateľom potom predstavuje príbehy snáď ešte románovejšie, než sú tie knižné. Realita súperí s fikciou a ťažko povedať, ktorá je farebnejšia, ktorá je bláznivejšia, ktorá je najskutočnejšia.