Monografia venovaná českému herectvu sa venuje nielen všeobecnejším otázkam spojeným s týmto umením - čo vlastne tvorí hercovo charizma, v čom spočíva symbolická potencia hereckého umenia, ako skúmať jeho osobnostné zdroje, prečo patrí herectvo k najobdivovanejším aj k najzavrhovanejším umelcom konkrétne osudy tých, ktorých kariéru poznamenali totalitné režimy, či už išlo o obdobie protektorátu alebo o neskoršiu normalizáciu. Tak sa v tejto knihe stretávajú herecké príbehy Libuše Šafránkovej, Nataši Gollovej, Anny Letenskej či Márie Burešovej a Zdenka Štěpánka, Jiřího Plachého, Oldřicha Nového, Miloša Nedbala či Svätopluka Beneša a Rudolfa Hrušínského, ktoré dopĺňajú pozoruhodné dokumenty seriálových hviezd konfrontovaných s polemikou o charaktere hercov, ktorá sa objavila v parížskych novinách už pred sto tridsiatimi rokmi a do ktorej sa zapojil aj Constant Coquelin, prvé divadelné Cyrano.