Česká dráma očami mladých divadelníkov. V situácii, keď sa zdá, že súčasné české divadlo všeobecne podceňuje pôsobivosť slova, dokazujú mladí režiséri, dramaturgyne a kritička, že aspoň časť nastupujúcej generácie divadelných profesionálov vyhľadáva diela, kde sa básnické kvality textu stávajú základom scénickej poézie aj neoddeliteľnou súčasťou javiskového obrazu. Autori pritom vychádzajú z vlastnej skúsenosti, keď reflektujú konkrétnu prácu na oboch stranách divadelnej rampy – z pohľadu tvorcu i diváka. V inscenáciách, o ktorých píšu, v ich dramaturgicko-režijných i teoreticko-kritických analýzach a recenziách venujú pozornosť jednotlivým dielam českej dramatiky - od klasika 19. storočia JK Tyla cez hry Karla Čapka, Františka Langera až k Jozefovi Topolovi a súčasným autorkám Magdalene Frydrych Gregorovia.